História Banskej Bystrice
Mesto Banská Bystrica sa rozprestiera v malebnej doline, na brehoch rieky Hron pri jeho sútoku s potokom Bystrica, pod vrchom Urpín, vo výške 342 - 362 m nad morom. Je obklopená zalesnenými výbežkami Nízkych Tatier, Kremnických vrchov a Bystrickej vrchoviny. Nachádza sa v srdci stredného Slovenska. Zo všetkých svetových strán nemá ďaleko k málodotknutej prírode chránených krajinných oblastí Veľkej Fatry, Poľany, Štiavnických vrchov, Ponitria a samozrejme Nízkotatranského národného parku. Banskou Bystricou preteká rieka Hron.
Banská Bystrica patrí k najstarším slovenským mestám. Archeologické nálezy na jej území aj v okolí svedčia o osídľovaní týchto lokalít už v dobe kamennej, bronzovej a železnej. Starousadlíci sa okrem poľovníctva a rybárstva živili ryžovaním zlata v Hrone a jeho prítokoch a ťažbou medenej a striebornej rudy v povrchových jamách až do zničenia po tatárskom vpáde r. 1241.
Prvé písomné zmienky pochádzajú z 13. storočia. Roku 1255 uhorský kráľ Belo IV. povýšil Banskú Bystricu na mesto a zároveň jej daroval aj rozsiahle územia a mnohé práva. Podľa privilégií mali Bystričania právo voliť richtára a farára, privilégiá umožňovali nemeckým prisťahovalcom okrem iného ťažiť drahé kovy. Z 13. storočia pochádza aj erb Banskej Bystrice so sedemkrát deleným strieborno-červeným štítom.
Na dnešnom námestí SNP postupne vyrastali prepychové domy a v meste sa darilo obchodu, banskému podnikaniu a remeslám. Ťažiarske rodiny rozvinuli ťažbu rúd a jej spracovanie v okolí mesta. Bohaté banské mesto sa r. 1380 stáva členom Zväzu siedmich stredoslovenských banských miest, ktorý v nasledujúcom období zohráva významnú úlohu v zjednocovacom hnutí proti vnútorným a vonkajším nepriateľom banských miest. Už začiatkom 2. polovice 15. storočia dochádza ku kríze a stagnácii banskej výroby, spôsobenej najmä technickými ťažkosťami pri ťažbe vo väčších hĺbkach. Mnohí banskí ťažiari a podnikatelia skrachovali a do čela podnikateľskej spoločnosti stredoslovenských banských miest preniká krakovský podnikateľ Ján Thurzo. Od roku 1475 si prenajal takmer všetky banskobystrické bane na meď. Pre zabezpečenie prevádzky a obchodu sa roku 1495 spojil s augsburským podnikateľom Jakubom Fuggerom. Tak vznikla Thurzovsko-fuggerovská ťažiarska spoločnosť, ktorá na území Uhorska nemala konkurenciu. Pre mesto a jeho okolie sa stala ťažba medi najznámejšou (Banská Bystrica dostala prívlastok – „medená“). Nadmerné zisky ťažiarov, remeselníkov a obchodníkov vyvolávali nespokojnosť baníkov a mestskej chudoby (nízke a nepravidelné mzdy, často v znehodnotenej mene), ktorá vyústila v roku 1525-1526 do otvoreného baníckeho povstania. Zúčastnili sa ho aj baníci ostatných stredoslovenských banských miest. V roku 1546 prevzala od Fuggerovcov správu baní, hút a lesov banská komora. Vykorisťovateľské dolovanie Fuggerovcov a vyčerpanie najvýnosnejších rudných žíl zapríčinilo úpadok baníctva.
16. a 17. storočie je charakteristické tureckými vpádmi a stavovskými povstaniami. Mešťania v snahe zabrániť hrozbe tureckého nebezpečenstva a odporu baníkov po roku 1526 zosilnili opevnenie mestského hradu. V roku 1589 dokončili okolo mesta kamenné hradby s viacerými baštami a vstupnými bránami. V období stavovských povstaní uhorských kniežat – Štefana Bocskaya, Gabriela Bethlena, Juraja a Františka Rákócziho II. – prežíva mesto krušné časy. Vyše sto rokov znáša trpké osudy – rabovačky a podpaľačstvo vojsk, národnostné trenice a mor. Banská Bystrica však zažiari, keď tu roku 1620 na zasadnutí uhorského snemu zvolia Gabriela Bethlena za uhorského kráľa. O slávu mesta sa pričinili i remeselníci. Pôsobili tu zlatníci, kovotepci, murári, kamenári, kováči, mäsiari, zbrojári a iní. Banskobystrické cechy - pôsobilo tu 50 cechov - dozerali na kvalitu výrobkov a tak sa tovar dobre predával nielen na miestnom trhu a jarmokoch, z ktorých má najdlhšiu tradíciu Radvanský jarmok, ale aj v ďalších mestách vtedajšieho Uhorska.
V 18. storočí sláva baníctva upadla. Vznikli prvé manufaktúry, ktoré priniesli mestu hospodárske oživenie. V roku 1776 sa mesto stalo sídlom rímsko-katolíckeho biskupstva a koncom storočia aj sídlom župy. Banská Bystrica získala črty sebestačného mesta s dieľňami, pivovarom, obchodmi, lekárňami a kúpeľmi.
V 19. storočí sa mesto stalo jedným z centier slovenského národného života, školstva a kultúry. Na katolíckom gymnáziu vyučovali slovenskí a českí profesori. Pôsobilo tu mnoho významných osobností. V meste sa dobre darilo divadlu a hudobnému umeniu. V roku 1872 sa mesto napojilo na uhorskú železničnú sieť.
Od začiatku 20. storočia sa Banská Bystrica ďalej rozvíjala a po vzniku Československej republiky v roku 1918 začala nadobúdať charakter metropoly Pohronia. Počas 2. svetovej vojny sa Banská Bystrica a okolité obce stali centrom protifašistického odboja. Dňa 29. augusta 1944 sa pod velením podplukovníka Jána Goliana uskutočnil protifašistický prevrat a začalo sa Slovenské národné povstanie. Na druhý deň sa z mesta ozval Slobodný slovenský vysielač. Mesto oslobodili 26. marca 1945 vojská sovietskej a rumunskej armády. Po skončení vojny sa mesto stalo kultúrnym a administratívnym centrom stredného Slovenska s množstvom vzdelávacích, kultúrnych, bankových a iných inštitúcií. Vďaka rozsiahlej rekonštrukcii historického jadra mesta, ktoré je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, sa mesto oprávnene považuje za jedno z najkrajších na Slovensku.
.jpg?ph=ade36ef5d3)