Presný rok založenia nie je známy, prvýkrát sa tento neskorogotický hrad spomína v roku 1258, dá sa však predpokladať, že už vtedy dlhšiu dobu stál. Po niekoľko storočí patril hrad rodu Pernštejnů. Tí sa veľkou mierou podieľali na rozvoji celej oblasti. Majitelia hradu - páni s povestnou zubrou hlavou v erbe, patrili k poprednej moravskej šľachte a zastávali veľmi často najvyššie zemské a dvorné úrady.
Hrad bol mnohokrát prestavovaný a rozširovaný a vďaka tomu nebol počas celej svojej existencie dobytý a vyplienený. Jedine v roku 1645 bol švédskymi vojskami čiastočne poškodený (bola zničená len jedna veža, dnu sa však nedostali).
Najväčší stavebný rozmach zaznamenal hrad na prelome 15. a 16. storočia. Zo skromného hradu sa tak stalo dôležité správne a politické stredisko. Najmä sa však stal reprezentačným panským sídlom. Počas života Viléma z Pernštejna (1422) bol hrad rozšírený o ďalšie nádvorie a ďalšie obytné budovy. Hrad podstatne menil svoj ráz a pôdorys. Zmenil sa tak na opevnené obydlie. Na druhom novom nádvorí (z opačnej strany hradu) vznikla mohutná stavba reprezentačného charakteru s najväčšou miestnosťou - rytierskou sálou.
Práce boli realizované aj na opevneniach. Vzniklo veľmi účinné opevnenie s niekoľkými pásmi hradieb, bášt a strážnych veží. Do samotného hradu sa tak vstupovalo cez štyri brány a dva padacie mosty.
Hrad je zaujímavý svojim zložitým stavebným vývojom, v ktorom sa odzrkadľuje premena stredovekého hradu na novoveký opevnený zámok.
Dnes patrí k najkrásnejším a najzachovalejším gotickým hradom v Čechách a je vyhľadávaným miestom filmárov pre svoje rozprávky.
Na hrade sa každoročne konajú Slávnosti pernštejnského panstva. Bohatý program, vystúpenia "stredovekých" rytierov, šermiarov, lukostrelcov, remeselníkov a iných "panských poddaných" zanechajú u návštevníka len a len príjemné spomienky.
Hrad Pernštejn
03.01.2019 15:29
Jedná sa o najvýznamnejšiu pamiatku moravského mikroregiónu Bystřicka. Hrad sa týči nad sútokom Svratky a Nedvědičky, na nie príliš vysokom - avšak pomerne strmom skalnatom návrší, čo malo v stredoveku nesmierny strategický význam.
Jedná sa o najvýznamnejšiu pamiatku moravského mikroregiónu Bystřicka. Hrad sa týči nad sútokom Svratky a Nedvědičky, na nie príliš vysokom - avšak pomerne strmom skalnatom návrší, čo malo v stredoveku nesmierny strategický význam.
|
foto: Stanislav Kán
|
Jedná sa o najvýznamnejšiu pamiatku moravského mikroregiónu Bystřicka. Hrad sa týči nad sútokom Svratky a Nedvědičky, na nie príliš vysokom - avšak pomerne strmom skalnatom návrší, čo malo v stredoveku nesmierny strategický význam.
Presný rok založenia nie je známy, prvýkrát sa tento neskorogotický hrad spomína v roku 1258, dá sa však predpokladať, že už vtedy dlhšiu dobu stál. Po niekoľko storočí patril hrad rodu Pernštejnů. Tí sa veľkou mierou podieľali na rozvoji celej oblasti. Majitelia hradu - páni s povestnou zubrou hlavou v erbe, patrili k poprednej moravskej šľachte a zastávali veľmi často najvyššie zemské a dvorné úrady.
Hrad bol mnohokrát prestavovaný a rozširovaný a vďaka tomu nebol počas celej svojej existencie dobytý a vyplienený. Jedine v roku 1645 bol švédskymi vojskami čiastočne poškodený (bola zničená len jedna veža, dnu sa však nedostali).
Najväčší stavebný rozmach zaznamenal hrad na prelome 15. a 16. storočia. Zo skromného hradu sa tak stalo dôležité správne a politické stredisko. Najmä sa však stal reprezentačným panským sídlom. Počas života Viléma z Pernštejna (1422) bol hrad rozšírený o ďalšie nádvorie a ďalšie obytné budovy. Hrad podstatne menil svoj ráz a pôdorys. Zmenil sa tak na opevnené obydlie. Na druhom novom nádvorí (z opačnej strany hradu) vznikla mohutná stavba reprezentačného charakteru s najväčšou miestnosťou - rytierskou sálou.
Práce boli realizované aj na opevneniach. Vzniklo veľmi účinné opevnenie s niekoľkými pásmi hradieb, bášt a strážnych veží. Do samotného hradu sa tak vstupovalo cez štyri brány a dva padacie mosty.
Hrad je zaujímavý svojim zložitým stavebným vývojom, v ktorom sa odzrkadľuje premena stredovekého hradu na novoveký opevnený zámok.
Dnes patrí k najkrásnejším a najzachovalejším gotickým hradom v Čechách a je vyhľadávaným miestom filmárov pre svoje rozprávky.
Na hrade sa každoročne konajú Slávnosti pernštejnského panstva. Bohatý program, vystúpenia "stredovekých" rytierov, šermiarov, lukostrelcov, remeselníkov a iných "panských poddaných" zanechajú u návštevníka len a len príjemné spomienky.
Hrad bol mnohokrát prestavovaný a rozširovaný a vďaka tomu nebol počas celej svojej existencie dobytý a vyplienený. Jedine v roku 1645 bol švédskymi vojskami čiastočne poškodený (bola zničená len jedna veža, dnu sa však nedostali).
Najväčší stavebný rozmach zaznamenal hrad na prelome 15. a 16. storočia. Zo skromného hradu sa tak stalo dôležité správne a politické stredisko. Najmä sa však stal reprezentačným panským sídlom. Počas života Viléma z Pernštejna (1422) bol hrad rozšírený o ďalšie nádvorie a ďalšie obytné budovy. Hrad podstatne menil svoj ráz a pôdorys. Zmenil sa tak na opevnené obydlie. Na druhom novom nádvorí (z opačnej strany hradu) vznikla mohutná stavba reprezentačného charakteru s najväčšou miestnosťou - rytierskou sálou.
Práce boli realizované aj na opevneniach. Vzniklo veľmi účinné opevnenie s niekoľkými pásmi hradieb, bášt a strážnych veží. Do samotného hradu sa tak vstupovalo cez štyri brány a dva padacie mosty.
Hrad je zaujímavý svojim zložitým stavebným vývojom, v ktorom sa odzrkadľuje premena stredovekého hradu na novoveký opevnený zámok.
Dnes patrí k najkrásnejším a najzachovalejším gotickým hradom v Čechách a je vyhľadávaným miestom filmárov pre svoje rozprávky.
Na hrade sa každoročne konajú Slávnosti pernštejnského panstva. Bohatý program, vystúpenia "stredovekých" rytierov, šermiarov, lukostrelcov, remeselníkov a iných "panských poddaných" zanechajú u návštevníka len a len príjemné spomienky.
.jpg?ph=ade36ef5d3)