"Ja idem len podať"...

Za niekoľko dní si bude mnoho z nás plniť (alebo si už splnilo) svoju podnikateľkú povinnosť.... Podať daňové priznanie.

Po príchode na Daňový úrad som bol prekvapený, že tam nie sú žiadne zástupy ľudí. Predo mnou stálo asi 8 bytostí, ktoré tak ako ja - poctivo čakali na otvorenie dverí podateľne. Keď som sa k nim blížil (k tým dverám), tešil som sa ako rýchle túto záležitosť vybavím. Po chvíli prišla staršia pani priamo pred dvere a oslovila prvých v rade, že či sa "môže predbehnúť, ona len chce doplniť chýbajúce tlačivá". Tí ledva znateľným pohybom hlavy vyjadrili svoj "radostný súhlas". Tak tam pani vošla a za niekoľko minút vyšla. Ako som v rade postupoval bližšie k dverám, prišiel jeden pán, ktorý oslovil - opäť tých prvých v rade... "že sa chce len niečo spýtať"... Taktiež - ledva znateľný "uhundraný" súhlas. Hneď za ním - úplne suverejne vošiel do dverí pravdepodobne novinár (na krku mal zavesený fotoaparát a v ruke notes) so slovami, že "sa ide len niečo spýtať".... Keď som bol konečne druhý v poradí, v tom prišla mladá mamička s dieťaťom na rukách. Poprosila predo mnou stojacu pani, či môže vôjsť dnu, že chce len podať priznanie a zle by sa jej čakalo v rade za nami. Pani ochotne súhlasila, že "samozrejme, kľudne vojdite a zaneste si tlačivá". Už som si len povzdychol, že každý sa predbehne so slovami - "ja len zanesiem toto a tamto" a že snáď po troch - štyroch predbehnutiach sa už konečne dostanem dnu. Veď v podstate - ja tiež idem len zaniesť tlačivá. Nejdem tam filozofovať alebo konzultovať spôsoby a možnosti vyplňovania tlačív. Alebo skúmať ako je to vlastne s globálnym otepľovaním. 

Keď som sa dostal dnu, pani za priehradkou mi skontrolovala tlačivá. Našla sa však malá chybička.  Tak mi to pani s úsmevom vrátila, aby som si to prepísal na tlačivo nové.  Tak som vyšiel z podateľne, sadol si za stolík na chodbe a tlačivo prepísal. Trvalo mi to niekoľko minút. 

No a potom som využil presne to isté, čo ľudia predo mnou... So slovami - "ja idem len podať priznanie", som ani nečakal na odpoveď ľudí v rade a pri najbližšom otvorení dverí som vošiel dnu...