Je v nás toľko zla?

bez komentára...

To, že sa niekto oblieka podľa svojho vzoru, či už hudobného, filmového alebo iného - to viem pochopiť. Pochopiť viem aj to, ak sa niekto snaží napodobniť iného svojou povahou. Teda - mať dobrú náladu, sršať humorov, či pozitívne sa pozerať na svet. Ešte rozumiem aj tomu, ak sa chce niekto na niekoho vizuálne podobať. Táto tendencia je vo zvýšenej miere najmä u adolescentnej mládeži. Dobre, majú svoj idol a chcú ho napodobniť. Nech si namaľujú vlasy aj na zeleno, nech si dajú pírsing aj do každého ucha a desať do nosa, nech si potrhajú rifle na rezance... 

 

Myslím, že takí v ich veku sme boli skoro každý. Podobať sa svojmu idolu.

 

Ale nerozumiem jednej veci - keď niekto ničí prácu iných. Ničí niečo, čo má slúžiť všetkým.....  

 

Chodím do centra mesta často pešo. Najmä keď svieti slniečko a je pekné počasie. Veď cesta mi trvá približne pol hodinu, tak prečo nie. Za tú dobu si však všimnem (nie cielene a úmyselne), množstvo vecí, ktoré proste nezapadajú do bežného života. A musím podotknúť, že v mojich stredných rokoch niektorým veciam už asi nerozumiem..., alebo ešte nerozumiem?...

 

Začnem len tým, že na stenách budov, plotoch alebo akejkoľvek voľnej ploche vidím rôzne umelecké výtvory. Tí, čo to robia, presnejšie sprejujú, hovoria, že sa jedná o umelecké dielo. Ja však v tom nič také nevidím, pre mňa sú to len vlnovky, "haky - baky", čmáranice, pseudovýtvory, ktoré sa skôr ponášajú na zhluk písmen, čiar a iných abstraktov - akože podpis "writera". 

 

Pred niekoľkými dňa som videl, ako si nejaká rodina nanovo namaľovala fasádu rodinného domu. Smolu však majú asi v tom, že stena ich domu hraničí s chodníkom, takže každý kto ide okolo, si môže - buď kopnúť, buchnúť, postriekať, respektíve poznačiť telesnými výlučkami. No a samozrejme - na novú fasádu sa dobre sprejuje. Takže "vrajteri" si takto poznačili "svoj rajón".... Nechápem. Žeby "ešte"?

 

Idem pomaly ďalej smerom do mesta. Zrazu na mňa pozerá ohnutá dopravná značka a prosí ma, aby som ju vyrovnal. Asi nebudem mať toľko sily na jej opätovné narovnanie, prejdem okolo nej s povzdychnutím a pokrútením hlavou s myšlienkou, že ani tomuto (ešte) nerozumiem. Naviac - budem značku narovnávať a ešte ma niekto obviní, že som ju ohol ja.... 

 

Ale do mesta už nemám ďaleko. V tom mi padne pohľad na vyvalený smetný kontajner. Hovorím si - asi bol plný a neudržal sa na kolieskach? Alebo - že by ho zvalil vietor? Ďalej to v hlave ani nerozvíjam. 

 

Cestou sa mi naskytne ešte niekoľkokrát pohľad na "zvädnuté dopravné značky" skláňajúce sa k zemi. 

 

Rozmýšľam - prečo sa toto všetko robí? Komu tie značky, múry, okná, smetiaky .... ublížili? A to nechcem už spomínať na iné veci, ktoré padnú človeku do oka - polámané detské hojdačky, polámané lavičky, pokradnuté kryty z lámp, polámané stromčeky,.... 

 

Museli to urobiť len ľudia, ktorí buď niečim trpia a nevedia sa ináč realizovať, alebo to urobili z recesie. Zo srandy. Bez dôvodu. Proste len tak. Aby sa vytiahli pred kamarátmi. Aby im na tvári naskočil úsmev a mali pocit víťazstva.... Alebo je v niektorých z nás toľko zla, že musíme ničiť všetko dookola? 

 

Fakt neviem a radšej už nerozmýšľam...