Laskomerská dolina
Celá dolina je členitá a hlboká. Sú v nej i pramene pitnej vody. Je to zároveň tradičné miesto stretávania sa Banskobystričanov. Písomné zmienky o tom, že sa tu stretávajú na guláši, sa našli už v roku 1923. Ešte za Rakúsko−Uhorska sa tu stretával tajný slovanský spolok. A ešte predtým tu kúsok detstva prežil slovenský spisovateľ Gustáv Zechenter Laskomerský. Nosil výbornú vodu robotníkom na kopec.
Ešte predtým tu stáli mlyny na výrobu pušného prachu. Ich prevádzkovaním bola povestná najmä rodina Dobákovcov. Tá potom vysadila v doline
jablone a jablká predávala až v Budapešti. Spodná časť doliny sa ovocinársky veľmi osvedčila. V hornej časti doliny bola aj baňa Spasiteľ. Stopy po nej sa však už nezachovali. V kadom prípade platí, že potôčik pretekajúci dolinou je zlatonosný.
Zásobovanie obyvateľov Banskej Bystrice vodou bolo od začiatku založené na zachytení prameňov v okolitých kopcoch. Koncom 16. storočia mali vodovod už všetky ulice mesta. Využívali sa pramene nad Sásovou, v Kostiviarskej a pod Urpínom. Vodovodné rúry boli z dreva červeného smreka, v 19. storočí bolo drevo nahradené olovom. V roku 1894 sa začalo s výstavbou moderného vodovodu z prameňov v Laskomerskej doline. Dnes už historický Laskomerský vodovod zásobuje časť starého mesta, jeho kapacita je 20-30 l/s.
Laskomerský vodovod bol vybudovaný v rokoch 1894 až 1896 zachytením 21 prameňov. Trinásť z nich v Jazvečej a Drieňovej doline pre privádzač "horná štreka". Ostatné zachytávali vodu v dolinách Biela Hlina a Laskomer pre privádzač "dolná štreka". Vodovod zásoboval starú časť mesta a centrum s cca 9000 obyvateľmi. Tento vodovod umožnil postaviť na Hlavnom námestí monumentálny vodomet, ktorý možno vidieť na pohľadniciach od roku 1900. Laskomerský vodovod bol jediným verejným vodovodom v meste až do roku 1950 a doteraz zásobuje pitnou vodou časť starého mesta a priľahlé mestské časti ako sídlisko Severná, ulice Lazovná, Medený Hámor.
Laskomerská dolina je popretkávaná množstvom turistických trás. V Laskomerskej doline vznikla prepojením lesných ciest priam ukážková spleť najrôznejších chodníkov. Na svoje si prídu cyklisti, turisti vyhľadávajúci náročnejšie trate, ale aj rodiny s deťmi.
Cyklotrasa z Podlavíc do Jakuba meria asi 14 km a je vhodná aj pre peších turistov. Staré široké lesné cesty, obnovené aj nové trasy pre turistov, merajú v tejto doline dnes približne 62 kilometrov.
.jpg?ph=ade36ef5d3)