Pamätník Hodonín u Kunštátu

04.01.2019 09:28

 

Protektorátny, tzv. cigánsky tábor bol v Hodoníně u Kunštátu otvorený 2. augusta 1942. 

Tento tzv. cigánsky tábor bol zriadený na mieste niekdajšieho prevýchovného pracovného a zberného tábora. Zriadeniu tábora s oficiálnym označením Zigeunerlager II  predchádzalo vydanie nariadenia  „o potieraní cigánskeho neporiadku“ z júla 1942, podľa ktorého bolo na území Protektorátu Čechy a Morava súpisom evidovaných 6500 osôb definovaných ako „cigáni a cigánski miešanci“. Časť Rómov a s nimi niektoré rodiny považované za tie, ktoré  „po cigánsky žijú“, boli od začiatku augusta 1942 internovaní práve v novozriadených tzv. cigánskych táboroch.

Tieto tábory - prevýchovné a zberné, slúžili k realizácii "prevýchovy" pre tých, ktorí sa vyhýbali práci, boli asociálni a neprispôsobiví. Z celkového počtu 1032 chovancov, ktorí prešli prevýchovným pracovným a zberným táborom, bolo v táborovej evidencii 167 z nich označených písmenom C - teda ako "cigáni".

 

Podmienky v tzv. cigánskom tábore

Hodonínský tábor mal kapacitu 300 osôb v lete a 200 v zime. Už v priebehu augusta 1942 sem ale policajné hliadky eskortovali viac ako 1000 prevažne rómskych rodín, vrátane žien, detí a starých ľudí. Nedostatočné ubytovanie podmienky boli zmiernené tak, že časť nedobrovoľných obyvateľov tábora žilo v stanoch a zabavených kočovných vozoch na ktorých sem prišli. Nikdy sa neriešilo stavebné rozšírenie tábora. 

Internovaní boli po príchode do tábora podrobení ponižujúcemu príjímaciemu procesu pozostávajúceho z evidencie, odobrania všetkých cenností a majetku, ostrihaniu a odvšiveniu. Všetky osoby vrátanie detí starších ako 10 rokov boli podrobené pracovnej povinnosti. Túto vykonávali buď vo vnútri tábora, v neďalekom kameňolome alebo pri výstavbe cesty Plzeň - Moravská Ostrava.

Chod tábora a stráženie internovaných zabezpečoval český personál pozostávajúci z bývalých četníkov. Vykonávaním telesných trestov boli poverovaní členovia väzenskej samosprávy, ktorí boli vybraní z radov väzňov, alebo sem boli na tento účel prevezení z koncentračného tábora Auschwitz I.

Okrem nedostatočných ubytovacích podmienok väzni trpeli nedostatkom potravín a pitnej vody. Napriek ťažkému pracovnému nasadeniu boli naviac vystavovaní násiliu zo strany dozorcov a členov táborovej samosprávy.  Tieto katastrofálne životné podmienky negatívne ovplyvňovali zdravotný stav internovaných, najmä detí. V zime na prelome rokov 1942 a 1943 prepukla v tábore epidémia škvrnitého a brušného týfusu, ktorá vyústila v zavedení karantény.

Zo 73 obetí hodonínskeho tábora pochovaných na cintoríne v neďalekých Černovicích medzi augustom 1942 a januárom 1943 tvorili práve deti. 

 

Za dobu existencie tzv. cigánskeho tábora v Hodoníně u Kunštátu (2. 8. 1942 – 30. 9. 1943) v ňom bolo koncentrovaných  1396 mužov, žien a detí, prevažne Rómov z Moravy.  207 internovaných tento pobyt v tábore neprežilo. 67 väzňov hodonínského tábora sa pokúsilo zachrániť útekom, väčšina z nich však neúspešne.  262 osôb bolo z tábora prepustených – väčšinou preto, že boli neskôr na základe rasových hľadísť označení ako "necigáni". 

V noci z 21. na 22. augusta 1943 bol realizovaný veľký transport 749 väzňov do koncentračného vyhladzovacieho tábora Auschwitz II-Birkenau. Väčšina transportovaných v nacistických koncentračných táboroch zahynula. 25 väzňov, ktorí ostali v hodonínskom tábore na zabezpečenie vypratávacích prác, boli 28. januára 1944 transportovaní do koncentračného tábora Auschwitz.

Areál tábora po deportácii Rómov

Po deportácii Rómov bol hodonínsky tábor aj naďalej využívaný. Cvičili tu jednotky Wehrmachtu, neskôr tu sídlila vojenská nemocnica Červenej armády, krátko sa tu zdržiavali vojaci rumunskej armády. V roku 1946 boli v tábore internovaní starí Nemci neschopní odsunu. Niektorí z nich pobyt v tábore neprežili. Medzi rokmi 1949 a 1950 tu bol umiestnený tábor nútených prác pre odporcov režimu komunistickej strany. Po uvoľnení režimu bol dlhé desaťročia areál využívaný (paradoxne) na rekreačné účely. 

Pripomienka obetí v povojnovom období

Po II. svetovej vojne pripomínal obete tábora dlhú dobu len jednoduchý kríž v brezového dreva a kameň s vysekaným nápisom  „Žalov - obeťom nacizmu“ na mieste hromadných hrobov neďaleko tábora. 18. marca 1973 sa tu konalo prvé pietne zhromaždenie organizované Zväzom Cigáňov - Rómov (1969 – 1973). Na túto tradíciu od roku 1995 nadviazalo Múzeum rómskej kultúry, ktoré každoročne v nedeľu najbližšiu k dátumu 21. augusta usporiadava pietne zhromaždenia. Zásluhou Múzea rómskej kultúry a Obecného úradu Hodonín bol v roku 1997 na Žalově vztýčený nový pamätník v tvare kríža. V roku 1998 nechalo Múzeum rómskej kultúry na cintoríne v Černovicích umiestniť pamätnú dosku, ktorej autorkou je nevidomá rómska umelkyňa Božena Přikrylová.

 

zdroj: internet, Múzeum rómskej kultúry (upravené, krátené)