Rozhlasové vysielanie v Indii (1. časť)
Od chvíle, kedy bol do éteru prenikol ľudský hlas prostredníctvom vysielania elektromagnetických vĺn na dlhé vzdialenosti bez pomoci drátov, rádio neobyčajne okúzlilo myslenie ľudí. Platí to aj v Indii, tak ako kdekoľvek inde na svete.
Od 1. mája 1932 sa vláda rozhodla, že Indická vysielacia služba bude plne pod štátnym vedením. Ku koncu roka, kedy začala vysielať aj BBC, počet príjímačov dosiahol číslo 8557. Zvýšenie počtu na 10872 prijímačov nastalo ku koncu roku 1933 a poskok na 16000 kusov ku koncu 1934.
AKASHVANI : HLAS Z NEBA
Výraz ALL INDIA RADIO vošlo ľahko a samé do povedomia spoločnosti Indov. Napriek jeho búrlivej ceste, rádio stále tvorí súčasť nášho života. Je to vlastne rozprávanie zo vzduchu. Od chvíle, kedy bol do éteru zavedený ľudský hlas prostredníctvom vysielania elektromagnetických vĺn na dlhé vzdialenosti bez pomoci drátov, rádio neobyčajne okúzlilo myslenie ľudí. Taká je skutočnosť aj v Indii, tak ako aj kdekoľvek inde na svete.
OBDOBIE PRED ZÍSKANÍM NEZÁVISLOSTI INDIE
Za zaujímavú zmienku stojí fakt, že už v auguste 1921 v Indii, novinový gigant THE TIMES OF INDIA spolupracoval s Ministerstvom pôšt a telegrafov na vysielaní špeciálnych hudobných programov z Bombay (Mumbai) na základe oficálnej žiadosti Sira George Lloyda, guvernéra provincie, ktoré boli počuteľné v meste Poone (Pune), vzdialeného 175 km. Po tomto všetkom, vývoj vysielania v Indii pokračoval v podmienkach plných pochybností. Tak ako inde na svete, vláda veľmi pomaly oceňovala jeho význam. Nadšenie sa objavovalo len v domácnostiach a rádio predstavovalo záľubu a hobby.
Dnes, po viac ako 75 rokoch, majú poslucháči možnosť zachytiť vysielanie takmer z 214 vysielacích stredísk.
Spočiatku to však nebolo jednoduché. Väčšina ľudí si nevedela predstaviť začiatky vysielania, teda koľko a akej práce muselo byť urobenej a aké rozhodnutia predchádzali začiatku vysielania. Popri tých, ktorí videli vysielanie len ako program bez ideálov a zmyslov potrebných pre krajinu, v ktorej bola vysoká negramotnosť a množstvo ľudí s nedostatkom prostriedkov na vzdelanie, boli tu tiež mnohí proroci.
THE RADIO CLUB OF BENGAL z Kalkaty, zahájil vysielanie na malom Marconiho vysielači v novembri 1923. THE BOMBAY RADIO CLUB zaviedol podobnú službu v júni 1924, tiež na vysielači od Marconiho. THE MADRAS PRESIDENCY RADIO CLUB bol
vytvorený 16. mája toho istého roku, okolo skupiny amatérskych nadšencov s Viscountom Gohanom, guvernérom Madrasu, ako ich sponzorom a ochrancom. Bola to práve Indická vysielacia spoločnosť, ktorá vzala na seba priekopnícku úlohu zahájenia pravidelného vysielania v Indii. Hlavným akcionárom bol Raja Saheb Dhanrajgirji Narsinghji a Indická telegrafná spoločnosť. Zvyšok tvorili podiely mnohých akcionárov. Napriek tomu že Marconiho spoločnosť vlastnila dve tretiny akcií, Indická telegrafná spoločnosť ich mala pod kontrolou.
Po technickej stránke, stanice v Bombay a Kalkate boli také isté ako v Londýne. Obidva tieto strednovlnné vysielače pracovali s výkonom 12 kW, pričom zaručené pokrytie bolo od 48 do 80 km, aj keď v skutočnosti bol signál prijímateľmý vo veľmi dobrej kvalite a na veľké vzdialenosti.
Mr. Eric E. Dunstan z BBC bol prvým generálnym riaditeľom Indickej vysielacej spoločnosti. Mr. Lional Fielden, ktorý sa neskôr stal prvým riaditeľom vysielania, písal o Dunstanovi vo svojom autobiografickom diele s názvom ‘The Natural Bent’: „… keď
v roku 1927, člen BBC Eric Dunstan (’Golden Voiced Announcer’ – Hlásateľ so zlatým hlasom) si jedného dňa vzal na starosť indické vysielanie, závidel som mu, aj napriek nízkemu ohodnoteniu, jeho oddanosť k vysielaniu v tých dňoch. Závidel som mu jeho Indiu. Závidel som mu jeho nápady, myšlienky, vysielanie barbarskej hudby s inštrumentálnymi skvostami od obyvateľov, o princoch z Indie s hlbokými a dojímavými rozhovormi a príbehmi o pôvabe a nekonečnej múdrosti…”. S takýmito romantickými myšlienkami odišiel v roku 1940 Fielden z Indie ako sklamaný muž.
Organizovať vysielanie v Indii začal až britský miestokráľ Lord Irwin, ktorý otvoril prvú stanicu s názvom Indická rozhlasová spoločnosť (IBC) v Bombay dňa 23. júla 1927. O päť týždňov neskôr – 26. augusta 1927, bengálsky guvernér Sir Stanley Jackson, otvoril rozhlasovú stanicu v Kalkate. Stanice vysielali na stredných vlnách s výkonom 1,5 kW. Vysielacie štúdio RADIO HOUSE v Apollo Bunder bolo s vysielacím centrom v Worli spojené prostredníctvom linky P&T. Akustické vybavenie v štúdiu tvorili farebné dekoračné látky potlačené atraktívnymi a významnými výstrižkami a oznámeniami z tlače. Približne v tomto čase bol postavený aj vysielač v RADIO CLUB OF YOUNG MEN’S CHRISTIAN ASSOCIATION v Karachi (teraz v Pakistane).
Vláda sa rozhodla v rozhlasových staniciach v Bombay a Kalkate znižovať materiálne imanie a personálne obsadenie v týchto už existujúcich spoločnostiach. Tak sa stalo, že od apríla 1930 vysielanie v Indii bolo pod kontrolou vlády. Bolo začlenené pod Ministerstvo priemyslu pod názvom Indická vysielacia služba. Zoči-voči ekonomickej recesii, vláda 10. októbra 1931 rozhodla, prostredníctvom tlačového komuniké, o definitívnom ukončení upadajúceho vysielania. Rozhodnutie samozrejme spôsobilo širokú nevôľu a určité napätie, zvlášť v bengálskej časti. Rozhodnutie vlády bolo preto zmenené už nasledujúci mesiac – 23. novembra. Rozhodnutie sa týkalo aj postupného zvyšovania produkcie prijímačov z doterajších 25 % na 50 %.
Od 1. mája 1932 sa vláda rozhodla, že Indická vysielacia služba bude plne pod štátnym vedením. Ku koncu roka, kedy začala vysielať aj BBC, počet príjímačov dosiahol číslo 8557. Zvýšenie počtu na 10872 prijímačov nastalo ku koncu roku 1933 a poskok na 16000 kusov ku koncu 1934.
Popri formovaní IBS, paralelne dochádzalo aj k rozširovaniu trvalého vysielania. Marconiho spoločnosť zahájila na vidieku rozhlasové vysielanie v severo-západných pohraničných provinciách. Poľnohospodársky inštitút v Naini a Allahabade, taktiež zahájil vysielanie programov pre vidiek. V septembri 1935 bolo zahájené vysielanie v kráľovskom štáte Mysore. Vysielanie v tomto štáte pokračovalo od roku 1941 s pomocou verejnosti a miestnej samosprávy. Strednovlnný vysielač s výkonom 20 kW bol umiestnený na Mall Road. Vysielacia stanica v Delhi, patriacia IBS, vošla do éteru 1. januára 1936 z dočasného štúdia na Alipur Road 18. Od tejto chvíle, Mr. Lionel Fielden ako kontrolór vysielania, bol zástupcom kráľa Lordom Linlithgowom presvedčený, aby spoločnosť prijala názov ALL INDIA RADIO aj napriek oponentom z jeho úradu. Nový názov bol prijatý 8.
júna 1936. Neskôr, v decembri toho istého roku, v Lahore (teraz Pakistan), bola zriadená piata strednovlnná rozhlasová stanica s výkonom 5 kW.
Okrem zavedenia názvu ALL INDIA RADIO a získavania okruhu nadšencov z radov mladých ľudí, Mr. Fielden a jeho hlavný inžinier Goyder, mali za úlohu pripraviť krátkovlnné pokrytie celej krajiny. Táto úloha bola rýchle spracovaná, zadokumentovaná a pripravená už v roku 1938. V skutočnosti však hlavný inžinier Goyder s Kirkesom naplánovali strednovlnné pokrytie krajiny, pretože to chceli už dávno. Veľká časť krajiny by však rozhlasovým vysielaním zostala nepokrytá. Preto svoje plány rýchle doplnili o zadané krátkovlnné vysielanie. Prvý krátkovlnný vysielač s výkonom 10 kW bol umiestnený 4. februára 1938 v Bombay.
.jpg?ph=ade36ef5d3)