Sásová - história v skratke
Sásovú poznáme ako mestskú časť a súčasne ako najväčšie banskobystrické sídlisko.
Podľa historických nálezov v obci a blízkom okolí (Hrádok a jaskyne Netopierska a Kaplnka) bolo toto územie osídlené už v mladšej dobe bronzovej. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1350 ako Villa Militis (dedina rytiera), ktorej zakladateľom bol Mikuláš Sas, syn Ondreja - banskobystrického richtára. Mikuláš Sas bol zakladateľom dynastie zemanov zo Sásovej, ktorí takmer dvesto rokov ovládali toto územie.
Majetkovým delením územia, na ktorom vznikla i blízka obec Rudlová (1390) a zadlžovaním zemanov, sa jeho vlastníkom postupne stávalo mesto Banská Bystrica. Tento fakt spečatil kráľ Ľudovít II. listinou z roku 1520 a tým sa Sásová stala poddanskou dedinou mesta až do roku 1848. V čase udelenia výsad kráľom Belom IV. nemala Banská Bystrica kostol, preto jej obyvatelia navštevovali kostol sv. Antona Pustovníka v Sásovej. 17. januára 2011 si Sásovania slávnostnou omšou pripomenuli 1655. výročie úmrtia patróna kostola. Sv. Anton Pustovník bol nielen patrónom baníkov, ale neskôr aj viacerých poľnohospodárskych profesií.
Sásová bola osídľovaná v období prvej nemeckej kolonizácie a pôvodné obyvateľstvo sa venovalo baníctvu. Ryžovalo sa zlato v bohatých pieskoch tunajších potokov, neskôr prevládala ťažba kovov v povrchových jamách. Koncom stredoveku bola ťažba v blízkych lokalitách ukončená a obyvateľstvo sa začalo venovať poľnohospodárstvu. Povinnosťou sásovských želiarov bolo udržiavanie čistoty vodnej hradnej priekopy okolo mestského hradu a po vzore nemeckých miest v nej chovať ryby - kapry a karasy. V tomto období vznikol v Sásovej rybník, ktorý zanikol v prvej polovici 17. storočia. Najstarším vodovodom mesta bol sásovský akvadukt, ktorým sa napúšťala aj hradná priekopa. Sásovskí poddaní sa venovali aj pestovaniu obilnín, zeleniny a od roku 1788 začali pestovať pestovať zemiaky. Najväčšiu škodu na úrode zaznamenali 30. júla 1546 po nájazde kobyliek. Produkty sásovského poľnohospodárstva boli určené výlučne pre mestský trh. Ich spotreba bola taká veľká, že sa tieto produkty museli dovážať aj z iných žúp. Poddanská Sásová v 16. storočí okrem vyrúbených daní mestom ešte osobitne uhrádzala 9 zlatých na krytie nákladov spojených s usporiadaním novoročnej richtárskej hostiny.
Samostatná Sásová začiatkom 20. storočia žila bohatým spoločenským, kultúrnym a neskôr i športovým životom. Prvé divadlo začali ochotníci hrávať už v roku 1917 a pokračovali ďalších šesťdesiat rokov. Založili úspešný Spevokol Štefánik Sásová (SŠS) v roku 1935 a neskôr spevokol SEM. V auguste 1934 otvorili obecnú plaváreň a 6. júna 1938 odhalili pred vežou pomník M. R. Štefánika. Jeho busta bez čiapky bola odhalená ako prvá na Slovensku. Sásová v roku 1938 ako jedna z prvých obcí v okrese bola elektrifi kovaná a zrealizovala aj obecný vodovod. Dobrovoľný hasičský zbor existoval v obci už od roku 1894 a Potravné družstvo od roku 1908.
Po oslobodení obce 26. marca 1945 sa Sásovania pustili do budovania obce. Zrealizovali obecný rozhlas (1949) a vybudovali nové futbalové ihrisko (1953) a neskôr dostavali aj telocvičňu. Poslednou veľkou stavbou už pod patronátom miestneho národného výboru bola materská škola (1964), postavená na mieste bývalej ľudovej školy.
V roku 1966 sa obec stala súčasťou mesta Banská Bystrica.
.jpg?ph=ade36ef5d3)