Tess Gerritsenová: Údolie smrti
Keď súdna patologička Maura Islesová prijme na lekárskej konferencii kolegovu ponuku a vyberie sa na výlet so skupinkou priateľov, netuší, akú dohru bude mať jej impulzívne konanie. Auto so štyrmi dospelými a trinásťročným dievčaťom uviazne v snehovej búrke v horách, ďaleko od ľudskej civilizácie, a len horko-ťažko sa im podarí dostať do vyľudnenej osady v horskom údolí. Nielenže sú postavení zoči-voči otázke, kam zmizli obyvatelia, ktorí po sebe zanechali iba mŕtvych domácich miláčikov a na stoloch nedojedenú večeru, ale vôbec nemajú ako nadviazať spojenie s ostatným svetom. Môžu podniknúť len jedno – niektorý z nich sa musí obetovať, aby sa v tvrdých podmienkach pokúsil privolať pomoc. Ani tí, čo ostanú, to nemajú ľahké – zlovestnú atmosféru v údolí umocňujú tajomné stopy v snehu pod oknom – tie prezrádzajú prítomnosť niekoho, kto striehne v tme. Niekoho, kto pozoruje Mauru a jej priateľov.
Úryvok z knihy....
Sprvoti ich nevidela, iba počula sneh, čo vŕzgal chlapcovi pod snežnicami, a psa predierajúceho sa krovím. Keď vošla do lesa, zrak sa jej prispôsobil tme a začala rozoznávať detaily. Vysoké kmene borovíc a rázne kráčajceho chlapca so psom, čo skákal v hlbokom snehu. Pomedzi kmene stromov zazrela aj čosi iné: slabú svetlooranžovú žiaru, tlmenú oponou snehu, znášajúcou sa z oblohy.
Zavetrila dym. Usilovala sa udržať na nohách roztrasených od námahy, borila sa v snehu s obavou, že zaostane a zablúdi v lese. Chlapec so psom zdolávali terén, akoby nepoznali únavu, a Maura čoraz väčšmi zaostávala. Teraz sa už nebála, že ich stratí z očí, videla, kam mieria. Oboch priťahovala čoraz silnejšia žiara.
Keď ich konečne dostihla, chlapec stál ako soľný stĺp, obrátený chrbtom k nej, a uprene hľadel do údolia.
V hĺbke pod nimi horela známa osada.
.jpg?ph=ade36ef5d3)