Záhada Blairwitch - otázky a odpovede (2. časť)
Legenda, ktorú nám film prezentuje je nasledujúca: Začalo to v októbri roku 1785, kedy niekoľko detí z dedinky Blair ohlásilo, že ich Elly Kedwardová pozýva do svojho domku a tam im berie krv...
Dedinčania obvinili Kedwardovu z čarodejníctva a uprostred krutej zimy ju vyhnali z dediny. Predpokladalo sa, že zamrzla niekde v lesoch. O tri roky neskôr uprostred zimy záhadne zmizli všetky deti, ktoré sa na Kedwardovú sťažovali a ešte k tomu polovica ďalších detí z dediny. Miestny ľudia nadobudli presvedčenie, že dedina bola prekliata čarodejnicou, všetci sa odtiaľ odsťahovali a prisahali, že už nikdy meno Elly Kedwardovej nevyslovia. Na mieste bývalej opustenej dedinky Blair bola v roku 1871 založená nová dedina, Burkittsville. Ale hneď v marci 1879 zmizla desaťročná Eillen Traceova. Jedenásť svedkov potvrdilo, že videli bledú ženskú ruku, ako sa vysunula z potoka Tappy Creek a stiahla dievčatko pod vodu. Telo Eileen nebolo nikdy nájdené a po dobu trinástich dní od jej utopenia v potoku sa objavovali na vode zvláštne olejové zväzky palíc, takže voda sa nedala piť. A prípady záhadných zmiznutí pokračovali. V roku 1886 to bol osemročný Robin Weaver. Skupina záchrancov, ktorá sa ho vydala do lesov hľadať, ho síce priviedla, ale zato sa nevrátil jeden člen zo skupiny hľadačov. Až po pár týždňoch bol pri skale Coffin Rock nájdené jeho roztrhané telo so zviazanými rukami a nohami. V ďalších rokoch postupne zmizlo ďalších sedem detí. K hroznej udalosti, ktorá vystrašila celé okolie došlo v roku 1957. Do dedinského obchodu prišiel podivný pustovník Rustin Parr, žijúci kdesi v lesoch za dedinou a prehlásil, že „je konečne hotový". Po niekoľkých hodinách hľadania našla polícia hlboko v lese jeho ukrytý dom a v ňom v pivnici telá siedmych stratených detí. Všetky deti boli rituálne zavraždené a roztrhané. Pri výsluchu Parr podrobne popísal svoje činy a hájil sa tím, že musel počúvať „ducha" starej ženy, ktorý ovláda les okolo jeho domu. Parr bol odsúdený k trestu smrti a popravený.
Ako sa ďalej môžeme zo zverejnených informácií dozvedeť, trojica našich hlavných hrdinov z filmu prišla do dediny 20. marca 1994. O päť dní neskôr bolo nájdene Joshuové opustené auto, zaparkované na ceste Black Rock. A hneď na ďalší deň začalo rozsiahle pátranie v celej oblasti Black Hills. Les prehľadávalo skoro sto policajtov so psami, vrtuľníkmi, bola dokonca využitá aj satelitná fotografia. Na internete si môžete prezrieť fotografie policajného letáku o pohrešovaných osobách, vyveseného vtedy v širokom okolí, aj policajné snímky z prehliadky opusteného auta. Pátranie bolo odvolané 8. novembra. Po zmiznutých študentoch, akoby sa zľahla zem. Matka študentky Heather zahájila súkromné pátranie po svojej dcére a jej dvoch spoločníkov. V júny roku 1995 bol však prípad uzatvorený ako nevyriešený. Ale hneď na jeseň sa prípad znova rozvíril, keď študenti z Marylandskej antropologickej univerzity učinili šokujúci nález. Pri vykopávkach v lese pri Burkittsville našli pod základmi sto rokov starej chatrče batoh obsahujúci 16 mm filmovú kameru s jedenástimi krabicami filmu, videokameru s desiatimi kazetami a Heatherin denník. Po preskúmaní nálezov potvrdil šerif Ron Cravens, že patria pohrešovanej trojici.
Asi po mesačnom skúmaní nájdených vecí boli rodinám študentov premietnuté iba niektoré vybrané časti z filmu. Rodiny však neboli spokojné s priebehom vyšetrovania a žiadali dôkladnejší rozbor a nejaké závery. Boli im preto premietnuté ďalšie časti filmu, ktoré však miestny vyšetrovatelia považovali za sfalšované. Následky sporu medzi rodinami a miestnym šerifom, dve neúspešné súdne pojednávania, a v apríli 1996 bol pre nedostatok dôkazov prípad opäť uzatvorený, ako nevyriešený. Po uplynutí zákonom stanovenej doby pre ochranu súdnych dôkazov, boli v auguste 1997 filmy vrátené rodinám a ty ich okamžite predali filmovej spoločnosti Haxan Films.
Konkrétne údaje, mená, presné dátumy, fotografie dôkazov (na internete si ich môžete pozrieť a taktiež potrhaný a premáčaný denník Heather), ale na druhej strane i skeptičnosť a opatrný prístup niektorých vyšetrovateľov, to všetko človeka iba utvrdí v tom, že príbeh je pravdivý a pritom veľmi záhadný. Záhada je už napríklad len to, že batoh s filmami bol nájdený pod základmi 100 rokov starého domu a pritom tam vôbec neboli stopy po kopaní. Základy boli absolútne neporušené. Ako sa tam batoh mohol ocitnúť ? Dostali sa študenti alebo ich veci do nejakej časovej slučky, ktorá ich vrátila do minulosti ?
Nezodpovedaných otázok je samozrejme oveľa viac, a tak niet divu, že sa milovníci záhad, filmoví fanúšikovia aj zberatelia suvenírov začali hrnúť do dedinky Burkittsville, aby sa pokúsili záhadu vyriešiť alebo si aspoň na vlastné oči prezrieť toto tajomné a strašidelné miesto. Tam ich však čakalo obrovské prekvapenie. Miestny obyvatelia, vrátane šerifa popierali, že by sa tu niečo podobné niekedy odohralo. Fanúšikovia tomu pochopiteľné neverili a argumentovali fotografiami a informáciami získaných z internetu, či dokumentárneho filmu. Nápor na dedine bol taký veľký, že miestny úrad musel všade vylepiť informačné letáky, zriadiť si vlastnú internetovú stránku a dokonca ustaviť v dedine hliadky, patrolujúce predovšetkým na cintoríne. Šerif vydal oficiálne prehlásenie, že žiadni pohrešovaní študenti neexistujú a apeloval na návštevníkov, aby si neodnášali náhrobné kamene z cintorína.
Nabudúce sa vydáme po stopách faktov.....
.jpg?ph=ade36ef5d3)