Záhada Blairwitch - otázky a odpovede (3. časť)

 

Ako to teda je naozaj so záhadou Blair Witch ? Pravda je trpká a autorom filmu sa s ňou dlho nechcelo isť von. Aspoň nie do tej doby, než film dostatočne zarobí. Ani dnes sa o nej nikde nehovorí. Samozrejme, že všetko je veľmi šikovne vymyslené. Nájdené filmy, legenda o čarodejnici, stratení študenti, denník, masový vrah detí...

 

Nič z toho nieje pravda. Dokonca aj „stopercentne pravý“ dokumentárny film s exkluzívnymi rozhovormi s príbuznými a vyšetrovateľmi bol kompletne vymistifikovaný. Tento dokument a internetová stránka boli vychytralé marketingové ťahy, ktoré Haxanu ušetrili milióny dolárov za reklamu. V dobe najväčšej slávy filmu bolo na internetovej stránke registrovaných priemerne 1,5 miliónov pripojení denne !

 

Redaktor anglického záhadologického časopisu Fortean Times Rickard si zašiel do spojených štátov za tvorcami filmu, aby sa dozvedel niečo viac zo zákulisia tohto neobvyklého projektu. Autori Daniel Myrick (36) a Eduardo Sanchez (30) sa priznali, že v mladosti hltali knihy o parapsychológií, mimozemšťanoch a vôbec o záhadách. Boli veľkými fanúšikmi spisovateľa Levecrafta, obdivovali predovšetkým jeho umenie vyvolať v čitateľovi hrôzu z niečoho neznámeho. A tak sa o to pokúsili tiež, ale spôsobom vo filme doposiaľ neobvyklým. Chceli v divákovi vyvolať predstavu stopercentnej reality nedokonalými amatérskymi zábermi. Z nedostatku urobili predstavu stopercentnej reality. Film bol natočený bez scenára, bez zápletky, bez jasného konca. So základnou predstavou v mysli vyslali svojich hercov s kamerou do lesa na osem dní, aby improvizovali. Sanchez zdôraznil, že trojica vôbec netušila, ako dlho v lesoch budú a čo sa im tam prihodí. Každý deň im bola povedaná poloha nového miesta, kde našli potraviny a stručnú inštruktáž o ďalších scénach, ktoré by mali nahrať. Cez noc si režiséri Myricka Sanchez pozerali ich dennú prácu a vymýšľali, čo ďalej. Občas hercov vystrašili tým, že im v noci hádzali na stan kamene, z tmy púšťali z magnetofónu hlasy detí, či zúfalé výkriky a pred stanom stavali kamenné hromady, aby potom trojica mohla filmovať svoje vlastné reakcie. Keď posledné ráno našla Heather pred stanom záhadný zväzok konárikov s krvou, skutočne sa vydesila. Zväzok si nechala pre prípad, že by ho potrebovala, ako dôkaz. O tom, že poslednú noc narazí v lese na opustený dom herci samozrejme dopredu vôbec netušili. Zúfalý krik Heather, keď po schodoch bežala do pivnice a tam jej spadla kamera, bol skutočný a režisérom filmu bolo jasné, že ďalej už nemôže. Filmovanie sa skončilo.

 

Podľa pôvodného plánu sa mal film viac podobať konvenčnému dokumentu. Z dvadsiatich hodín improvizovane natočených záberov hereckou trojicou chceli autori použiť najviac 20 až 30 minút. Do niektorých z nich chceli vkopírovať akési mlhavé, sotva viditeľné ľudské prízraky. V samotnom filme potom malo byť ukázané aj to, čo neskôr nahradila iba veta v úvodných titulkoch. Nájdenie batoha s filmami, urobenie ich rozboru, skúmanie niektorých záberov kriminalistami, okienko po okienku s použitím počítačového zosilovania záhadných nočných tieňov apod. Keď si ale autori prezreli celý natočený materiál, zmenili pôvodný zámer a film skompletizovali iba z neho. „Bolo to dobré samo o sebe“, prehlásil režisér Sanchez. „myslím si, že aj tak by sme nič nezmenili, aj keby sme mali viac peňazí. Výrobné náklady filmu boli necelých 22 000 dolárov, po jeho predstavení na festivale Sundance ho tvorcovia behom pár hodín predali pre celosvetovú distribúciu za 1,5 milióna dolárov. Bol to na divákoch veľký podvod ? Redaktor anglického časopisu vytkol režisérovi Myrickovi: „ V dobe, keď sa film objavil na plátnach kín ste verejne prehlásil, že váš hlavný cieľ bola stopercentná realita. Ako sa to zlučuje s tým, že ste v skutočnosti všetko zmanipulovali?“

 

„Myslel som tým, že chceme, aby to vypadalo ako stopercentná realita“, hájil sa režisér. „Je to ako pri vystúpení kúzelníka. I ten sa snaží, aby si diváci mysleli, že jeho šikovné triky sú skutočné kúzla. Ľudia chcú uveriť v nadprirodzené javy. Záhady a tajomstvá potrebujú.“

 

No a pretože bol film úspešný a ako to býva „dobrým“ zvykom v Hollywoode, druhé pokračovanie bolo ihneď na svete.