Záhadná kráľovná zo Sáby
Príbeh kráľovnej zo Sáby sa spomína v Biblii i v Koráne, no archeologický dôkaz o jej existencii sa zatiaľ nenašiel...
Patrí k najpríťažlivejším, no zároveň aj najtajomnejším postavám staroveku. Hoci ju spomínajú v posvätných textoch a rozprávkach mnohých národov, vie sa o nej len veľmi málo. Vlastne takmer nič, hoci je hrdinkou kresťanskej, židovskej aj islamskej kultúry. Zatiaľ sa totiž nepodarilo odhaliť, kto bola tá tajomná žena, odkiaľ bola, ba ani len dokázať, že reálne existovala. Kráľovná zo Sáby. Alebo tiež Makeda podľa etiópskych tradícií či Bilkis podľa tradícií islamu.
Bezmenná:
Jej príbeh poznajú čitatelia svätých kníh dvoch najväčších náboženstiev sveta. V jednej i druhej je dosť podobný. Zhoduje sa v tom, že navštívila Jeruzalem, kam mala prísť na pozvanie kráľa Šalamúna, vládnuceho Izraelu približne od roku 971 do roku 931 pred naším letopočtom. Podľa toho by teda záhadná panovníčka musela žiť niekedy v 10. storočí pred naším letopočtom. No doposiaľ sa nenašiel o tom nijaký relevantný archeologický dôkaz. Odborníci sú preto veľmi opatrní, pokiaľ ide o historické jadro príbehu starého viac než tritisíc rokov. Skôr sa prikláňajú k názoru, že kráľovná, jej ríša i jej príbeh patria do sveta legiend. Pradávnych legiend. Niektorí odborníci si myslia, že jej pôvod môže siahať až do sumerskej či chaldejskej mytológie.
V Biblii sa neuvádza ani jej konkrétne meno. Sväté písmo o nej hovorí len ako o kráľovnej zo Sáby. Je to zvláštne, ak zoberieme do úvahy, že v iných prípadoch je Biblia omnoho podrobnejšia. U väčšiny osôb okrem konkrétneho mena spomína aj rodičov a ďalších predkov svojich postáv. Sábska panovníčka je z akéhosi dôvodu výnimkou. Alebo bolo na jej pôvode čosi neobyčajné, na zverejnení čoho nemali autori biblických textov záujem?
V islamskej tradícii je síce kráľovná zo Sáby známa aj pod menom Bilkis, no Korán ju spomína tiež iba anonymne, len ako vladárku kráľovstva, v ktorom uctievali boha Slnko. Pripisuje jej niektoré nadprirodzené schopnosti.
Vynútená návšteva?:
V Biblii i Koráne sa zhodne píše, že kráľovná Šalamúnovo pozvanie najskôr odmietla, no zvedavosť ju vraj neskôr predsa len donútila Šalamúna navštíviť. Chcela sa údajne presvedčiť, či sú chýry o jeho múdrosti a bohatstve skutočne pravdivé. Bolo to však naozaj tak?
Niektorí bádatelia si myslia, že za jej cestou na Šalamúnov dvor nemusela byť len zvedavosť. Podľa moslimskej verzie to možno spôsobila aj ostrejšia nóta z Jeruzalema, že ak nepríde, môže nasledovať invázia izraelských vojsk do jej krajiny. Pretože záhadná kráľovná sa spočiatku k Šalamúnovi nijako neponáhľala a poslala mu len drahé dary. Svoje rozhodnutie zmenila až po nejakom
čase.
Takto opisuje Šalmúnovo pozvanie Korán: „V mene Alaha, najdobročinnejšieho a najmilosrdnejšieho: nepovýšiš sa voči mne, ale prídeš ako moslimovia - praví veriaci, ktorí sa podrobili s plnou pokorou.“ A mohlo by celkom logicky nasledovať: „lebo inak...“ No to už vo svätých knihách zaznamenané nie je.
Zato v Koráne je odpoveď kráľovnej zo Sáby, ktorá čo-to napovedá. Hrdá panovníčka po príchode do Jeruzalema totiž v preslove k Šalamúnovi pripúšťa, že sa dopustila akejsi chyby a podrobuje sa Alaminovi, čo v islamskej filozofii môže znamenať vesmír, ale i boha. Teda, čomusi ustupuje. Alebo sa ospravedlňuje? „Môj pane. Skutočne som zhrešila a podrobujem sa spolu so Sulejmanom Alahovi, pánovi Alaminu.“
Šalamún, akokoľvek múdry a spravodlivý, nebol totiž nijaký dobrák či slaboch, ktorého si bolo možné dovoliť neposlúchnuť alebo ignorovať jeho želania. Podľa Biblie to bol mocichtivý a keď bolo treba aj bezohľadný vladár. Napokon, ako inak by udržal takú veľkú ríšu? Je o ňom tiež známe, že podobným spôsobom, teda miernymi vyhrážkami, uzatvoril viacero dohôd aj s inými panovníkmi. Podľa dnešných kritérií by sme ich nazvali dohodami o neútočení a vzájomne výhodnej spolupráci. V prácach niektorých bádateľov sa hovorí, že mohlo ísť aj o dohodnutie podmienok využívania vtedajších obchodných ciest, vedúcich cez ich územia. Veď asi nie len tak pre nič za nič dostal prezývku „kupec na tróne“.
Príchod do Jeruzalema: Takže, či už zo zvedavosti, alebo pod miernym nátlakom vydala sa sábska panovníčka do izraelskej metropoly. „Pretože bola kráľovná a bola hrdá a mocná ako ktorýkoľvek iný vládca na Zemi, vzala so sebou pre kráľa prekrásne dary. Jej ťavy a otroci niesli liečivé byliny a koreniny, vonné oleje na natieranie tela a voňavky na spríjemnenie jeho vône. Niesla dary zo zlata a z hodvábu a vzácne drahokamy,“ dozvedáme sa z biblického textu.
Privítanie v Jeruzaleme bolo, povedané dnešným diplomatickým slovníkom, na najvyššej úrovni. I o tom sa Biblia podrobne zmieňuje: „Príchod kráľovnej zo Sáby bol úžasnejší ako všetko, čo dovtedy mesto kráľa Šalmúna videlo. Šalamún v nádherných šatách obťažkaných zlatom ju čakal na svojom tróne. Kráľovná vstúpila oblečená v hodvábnych a damaskových šatách, posiatych perlami a rubínmi, v sprievode otrokov, ktorí niesli dary. Zastala pred ním, poklonila sa mu a on ju privítal vo svojej krajine.“
Ďalšia v poradí:
Šalamún upevňoval svoju ríšu nielen vďaka zbraniam. Využíval na to aj omnoho príjemnejšiu cestu. Dynastické manželstvá. Podľa legiend mal až tristo manželiek a sedemsto konkubín.
Aj spolupráca sábskeho kráľovstva s izraelským sa úspešne prehlbovala v posteli. Šalamún a Makeda, kráľovná zo Sáby, mali spolu syna Menelika, známeho aj pod menom Ebna la-Hakim, čiže Syn múdrosti. Podľa etiópskej tradície bol práve on prvým etiópskym cisárom, zakladateľom dynastie vládnucej až do druhej polovice minulého storočia. Za jeho potomka sa považoval aj posledný etiópsky cisár Haile Selassie, ktorý zomrel krátko po zvrhnutí z trónu v roku 1974.
Ako vraví legenda, Menelik sa síce narodil až po návrate Makedy do sábskeho kráľovstva, no neskôr, až do dospelosti, žil v Jeruzaleme na dvore svojho slávneho otca. Veľmi vydareným a vďačným synom však nebol, pretože pri odchode domov si pribalil k svojej batožine aj legendárnu Archu zmluvy, ktorú dal Boh Mojžišovi na hore Sinaj a ktorá mala podľa rôznych povestí rôzne funkcie. Od komunikačných cez obranné až po útočné. V Jeruzaleme nechal Menelik iba jej repliku. Slávna a záhadná relikvia má byť dodnes ukrytá v Etiópii v Chráme Panny Márie v meste Aksum.
Ani kráľovná, ani ríša: Všetko, čo vieme o kráľovnej zo Sáby, pochádza len z legiend a biblických textov. Nijaký rukolapný dôkaz. A podobne je to aj s jej kráľovstvom. Nevedno, kde bolo. Lepšie povedané, uchádza sa oň viacero miest na svete, no ani jedno nedokázalo svoje tvrdenia zatiaľ spoľahlivo doložiť. Bolo na území dnešného Jemenu? Alebo v africkom Zimbabwe? Alebo v Etiópii? Či na území terajšej Sýrie, kde má byť v starovekej oáze pochovaná na neznámom mieste v obrovskom sarkofágu?
Na všetkých spomenutých miestach boli kedysi veľké a mocné ríše. A všade by ste našli zanietencov, ktorí tvrdia, že slávna Sába bola práve tam, že práve tam žila bájna kráľovná. Chýba už len maličkosť - skutočný archeologický dôkaz.
.jpg?ph=ade36ef5d3)